Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

 

ĽUD BÝVAJÚCI V TEMNOTÁCH UVIDEL VEĽKÉ SVETLO (3. nedeľa cez rok)

 

Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Mt 4,12-17)

 

          Evanjelista nazýva Galileu podľa mien dvoch Jakubových synov Zabulona a Neftaliho, ktorí sa v nej pri rozdeľovaní územia usadili. V staroveku mala asi 200 miest a dedín. Evanjeliá uvádzajú názvy siedmych: Nazaret, Kafarnaum, Betsaida, Korozain, Kána, Naim a Magdala. Ježiš, hlásajúc evanjelium o Božom kráľovstve, prechádzal aj inými galilejskými obcami, hoci ich mená evanjelisti výslovne nespomínajú.

 

          Galilea bola významnou oblasťou obchodu, kde sa stretávali obchodujúci Židia i pohania z okolitých krajín. Kontakt židovstva s pohanstvom sa preniesol aj do oblasti náboženstva -  „pravoverní“ Židia z Judska a hlavne z Jeruzalema Galilejčanmi pohŕdali a ich vieru nepovažovali za „čistú“. Nenadarmo Matúš túto oblasť Palestíny nazýva Galileou pohanov a jej obyvateľov označuje ako ľud, bývajúci v temnotách. Písmo často opisuje nepoznanie Boha ako blúdenie v temnotách.

 

          A práve v zaznávanej Galilei, a nie v ortodoxnom Judsku, začína Ježiš svoje účinkovanie. (Odtiaľto pochádzajú všetci apoštoli s výnimkou Judáša, ktorý bol z Judey.) Galilea je obrazom každého človeka. Aj ľudské srdce je plné križovatiek, na ktorých sa stretáva svetlo a tma, čisté a nečisté. V našom vnútri sa stretávajú ponuky, ktoré si navzájom odporujú.

 

          „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo,“ hlásal Ježiš. Nebeské kráľovstvo je synonymom Boha, keďže Židia sa priamemu vysloveniu Božieho mena z úcty voči prikázaniu „nevezmeš meno Božie nadarmo“ vyhýbali. Použité grécke slovíčko enghíken označuje situáciu, ktorá síce nastala v minulosti, ale pretrváva stále. Keď teda Ježiš hlása priblíženie Božieho kráľovstva, hovorí: „Je tu Boh, všade medzi nami, až do skončenia sveta.“

    

 Na stiahnutie

 

 

            Viac o tomto evanjeliu (vrátane príbehu) sa môžete dočítať v knihe Nad evanjeliom (Horčičné zrnká), ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk alebo v iných kníhkupectvách.

 

            Ak vás zamyslenia oslovujú, napíšte nám na adresu peter-kurhajec@naex.sk. Za vašu spätnú väzbu vám budeme vďační.